Certifikácia TÜV: čo znamená na nabíjačke a ako ju overiť

Na krabici nabíjačky býva viac lôg než textu: CE, prečiarknutá smetná nádoba, dvojitý štvorček a občas aj TÜV. Všetky vyzerajú ako záruka, ale každé znamená niečo iné. Jedno si výrobca dáva sám, iné udeľuje nezávislá skúšobňa a pri ďalšom sa oplatí overiť, či je za ním vôbec nejaká skúška.

Prejdeme si, čo certifikácia TÜV pri nabíjačke a powerbanke skutočne znamená, čo presne skúšobňa testuje, čím sa líši od povinnej značky CE a ako si certifikát za pár minút overíte sami.

Preskočte rovno na to, čo vás zaujíma:

• TÜV: kto za značkou stojí a prečo nestačí logo na krabici?
• Značka CE: prečo to nie je certifikát, aj keď je povinná?
• Skúšky: čo skúšobňa pri nabíjačke a powerbanke naozaj testuje?
• Overenie: ako spoznať, že certifikát existuje a patrí k vášmu výrobku?
• ISO 9001: prečo certifikát firmy nehovorí nič o konkrétnej nabíjačke?

Čo je TÜV a prečo ich je viac

TÜV je skratka nemeckého Technischer Überwachungsverein, vo voľnom preklade spolok pre technický dozor. Prvé takéto spolky vznikali v Nemecku v 60. rokoch 19. storočia kvôli výbuchom parných kotlov: majitelia prevádzok sa dohodli, že im kotly bude pravidelne kontrolovať nezávislý inšpektor. Z dozoru nad kotlami časom vyrástli skúšobne pre autá, výťahy, zdravotnícke pomôcky aj spotrebnú elektroniku.

Dnes TÜV nie je jedna inštitúcia, ale niekoľko samostatných spoločností: TÜV Rheinland, TÜV SÜD, TÜV NORD, TÜV AUSTRIA a ďalšie. Každá vydáva vlastné certifikáty, má vlastné skúšobné značky a vedie vlastnú databázu. Samotné slovo TÜV na krabici preto nič nehovorí. Rozhoduje, ktorá spoločnosť výrobok skúšala, podľa akej normy a aký konkrétny model.

Skúšku si objednáva a platí výrobca a pri nabíjačkách ani powerbankách ju zákon nevyžaduje. Je to dobrovoľné overenie navyše: nezávislé laboratórium zmeria, či výrobok naozaj spĺňa normy, na ktoré sa výrobca odvoláva.

Značka CE: povinná, ale dáva si ju výrobca sám

Značku CE musí mať každá nabíjačka a powerbanka predávaná v EÚ. Neznamená však, že výrobok niekto nezávislý skúšal. Výrobca ňou na vlastnú zodpovednosť vyhlasuje, že výrobok spĺňa všetky európske predpisy, ktoré sa naň vzťahujú, a že to vie doložiť technickou dokumentáciou. Pri sieťovej nabíjačke ide hlavne o elektrickú bezpečnosť, elektromagnetickú kompatibilitu a obmedzenie nebezpečných látok podľa smernice RoHS.

Skúšobňu ani úrad pritom predpisy pri bežných nabíjačkách nevyžadujú. Výrobca si skúšky urobí sám alebo si ich objedná a výsledok zhrnie v dokumente, ktorému sa hovorí EÚ vyhlásenie o zhode. Dodržiavanie pravidiel na trhu kontrolujú úrady, na Slovensku najmä Slovenská obchodná inšpekcia.

CE teda nie je známka kvality ani certifikát. Je to podpis výrobcu pod tvrdením, že jeho výrobok pravidlá spĺňa. Certifikát nezávislej skúšobne, napríklad TÜV, ide o krok ďalej: to isté tvrdenie overí niekto, kto výrobok nepredáva.

Čo skúšobňa pri nabíjačke a powerbanke skúša

Sieťová nabíjačka je malý menič, ktorý z napätia 230 V v zásuvke urobí nízke jednosmerné napätie pre telefón alebo notebook. Hlavná otázka bezpečnostných skúšok preto znie: zostane sieťové napätie vnútri, aj keď sa niečo pokazí?

Elektrická bezpečnosť

Bezpečnosť nabíjačiek posudzuje európska norma EN 62368-1. Nehodnotí len výrobok, ktorý funguje, ale hlavne to, čo sa stane pri poruche. Skúšobňa overuje izoláciu medzi sieťovou časťou a výstupom USB, vzdialenosti medzi vodivými časťami, oteplenie súčiastok aj krytu pri plnom zaťažení a správanie pri skrate výstupu alebo zlyhaní jednotlivej súčiastky. Nabíjačka v takej situácii smie prestať fungovať, ale nesmie spôsobiť požiar ani pustiť sieťové napätie do kábla a telefónu.

Patria sem aj mechanické skúšky, napríklad pád na tvrdú podložku alebo tlak na kryt. Po nich sa nabíjačka nesmie rozlomiť tak, aby sa dalo dotknúť častí pod napätím.

Elektromagnetická kompatibilita

Druhá skupina skúšok sa týka elektromagnetickej kompatibility, skrátene EMC. Spínaný zdroj v nabíjačke pracuje na vysokých frekvenciách a mohol by rušiť rádio, Wi-Fi alebo iné prístroje v elektrickej sieti. Meria sa preto, koľko rušenia nabíjačka vysiela do okolia aj do siete, a naopak či sama znesie bežné rušenie: výboj statickej elektriny, napäťové špičky v sieti alebo blízky mobilný telefón.

Powerbanky a batérie

Pri powerbanke pribúda lítiový článok. Samotné články sa skúšajú podľa normy IEC 62133-2, ktorá sleduje, ako znesú prebíjanie, skrat, náraz alebo vysokú teplotu. Aby sa lítiová batéria vôbec smela prepravovať, musí jej typ prejsť aj sadou skúšok UN 38.3: simuláciou nízkeho tlaku vo výške, teplotnými cyklami, vibráciami, otrasmi, vonkajším skratom, nárazom, prebíjaním a núteným vybitím.

Certifikát, skúšobný protokol a značka: tri rôzne veci

Keď výrobca napíše „certifikované TÜV“, môže tým mať na mysli tri rôzne dokumenty. Líšia sa tým, koľko toho dokazujú.

Rozdiel je podstatný. Certifikát zvyčajne vzniká na základe typovej skúšky: laboratórium skúša vzorku, ktorá zastupuje celý model. Potvrdzuje teda, že model normu splnil v čase skúšky, o každom vyrobenom kuse nič nehovorí. Niektoré certifikáty to uvádzajú výslovne: hodnotia vzorku v určitom čase, výrobu neposudzujú a logo skúšobne na výrobku nepovoľujú. Skúšobná značka s identifikačným číslom ide ďalej, pretože k nej patrí kontrola v továrni a pravidelný dozor.

V Nemecku je navyše rozšírená značka GS, skratka Geprüfte Sicherheit (preverená bezpečnosť). Je dobrovoľná, ale na rozdiel od bežných značiek skúšobní ju upravuje priamo nemecký zákon o bezpečnosti výrobkov: udeľuje ju skúšobňa poverená štátnym úradom po typovej skúške a previerke výroby, a to najviac na päť rokov.

Ako certifikát overiť

Pravý certifikát sa dá dohľadať. Skúšobne vedú verejné databázy, a keď výrobca číslo uvádza, overenie zaberie pár minút.

• Nájdite číslo. Hľadajte ho na štítku, v manuáli, vo vyhlásení o zhode alebo priamo pri skúšobnej značke, kde býva identifikačné číslo a QR kód. Logo bez akéhokoľvek čísla sa overiť nedá.
• Vyhľadajte ho v databáze skúšobne. TÜV Rheinland má verejnú databázu Certipedia, TÜV SÜD má na svojom webe vlastné vyhľadávanie certifikátov. Hľadá sa podľa čísla certifikátu alebo identifikačného čísla zo značky. Keď databáza číslo nenájde, skúste továrenský model uvedený vo vyhlásení o zhode.
• Porovnajte model. Certifikát platí len pre modely, ktoré sú v ňom vymenované. Držiteľom často býva továreň, nie firma uvedená na krabici, a model v certifikáte nesie továrenské označenie. Prepojenie zvyčajne nájdete vo vyhlásení o zhode, kde výrobca uvádza názov výrobku aj továrenský model.
• Skontrolujte normu a dátum. Pri sieťovej nabíjačke hľadajte EN 62368-1 pre bezpečnosť a EN 55032 s EN 55035 pre EMC. Pozrite sa aj na dátum vydania a stav certifikátu, aby nešlo o zrušený alebo neplatný dokument.

Podozrivé je logo bez čísla, číslo, ktoré databáza nepozná, certifikát na iný druh výrobku alebo logo systému kvality ISO 9001 vydávané za skúšku výrobku. Zobraziť certifikačnú značku bez povolenia je navyše podľa zákona o ochrane spotrebiteľa vždy klamlivá obchodná praktika.

ISO 9001: certifikát firmy, nie výrobku

ISO 9001 je norma pre systém manažérstva kvality. Certifikát podľa nej dostáva firma, nie výrobok: audítor preveruje, či má výrobca opísané a dodržiavané postupy, ako rieši reklamácie, ako vyberá dodávateľov a či sa sústavne zlepšuje. Či je konkrétna nabíjačka bezpečná, z neho nevyčítate.

Samotná organizácia ISO certifikáty nevydáva, robia to certifikačné orgány a medzi nimi aj spoločnosti TÜV. Preto sa občas objaví logo, ktoré spája názov skúšobne s ISO 9001 a na prvý pohľad vyzerá ako skúška výrobku. Pravidlá certifikácie pritom nedovoľujú používať takú značku na výrobku alebo tak, aby pôsobila ako certifikácia výrobku.

Pre výrobu má ISO 9001 zmysel: fungujúci systém kvality pomáha zachytiť chybné kusy skôr a dohľadať príčinu reklamácie. Je to však informácia o továrni, nie o nabíjačke, ktorú držíte v ruke.

Čo nájdete na štítku a v manuáli

Niektoré symboly na štítku a v manuáli sú povinné, iné dobrovoľné alebo len informatívne. Tu sú tie, s ktorými sa na nabíjačkách a powerbankách stretnete najčastejšie.

Ako spoznať bezdrôtovú nabíjačku s pravým Qi2, sme rozobrali v článku o Qi2 nabíjaní.

Certifikácia nabíjačiek Mobile Origin

Ako to vyzerá v praxi, ukazuje sieťová nabíjačka GaN MO19 s výkonom 65 W. Továreň, ktorá ju vyrába, dala tento modelový rad otestovať v TÜV Rheinland a v marci 2024 naň získala dva certifikáty: AN 50624242 pre elektrickú bezpečnosť podľa EN 62368-1 a AE 50624602 pre elektromagnetickú kompatibilitu.

Oba vznikli na základe typovej skúšky, laboratórium teda skúšalo vzorku modelu, nie každý kus zo skladu. Pre vás to znamená, že konštrukcia nabíjačky obstála v nezávislých skúškach bezpečnosti aj rušenia.

×

Vyhlásenie o zhode a manuál na stiahnutie majú takmer všetky nabíjačky a všetky powerbanky z našej ponuky, nájdete ich na karte produktu v záložke Na stiahnutie. Ak si pri niektorej z nich nebudete istí, čo znamená značka na štítku, napíšte nám.

Certifikáciu TÜV majú okrem MO19 aj tenké sieťové nabíjačky MO16, MO17 a MO18 a bezdrôtový magnetický stojan PW9. Tenké nabíjačky vyrába tá istá továreň ako MO19 a ich modelový rad v júli 2024 preveril TÜV SÜD z hľadiska elektrickej bezpečnosti podľa EN 62368-1 aj elektromagnetickej kompatibility. Všetky nájdete v prehľade nižšie.

Najčastejšie otázky

Znamená certifikát TÜV, že skúšali každý kus?

Nie. Certifikát potvrdzuje, že normu splnila skúšaná vzorka modelu. Za každý vyrobený kus zodpovedá výrobca a jeho výstupná kontrola, skúšobňa do výroby nahliada len pri značkách s dozorom, ako je GS.

Je nabíjačka bez TÜV nebezpečná?

Nie automaticky. Skúška v TÜV je dobrovoľná a aj bez nej musí nabíjačka spĺňať rovnaké európske požiadavky na bezpečnosť, za čo ručí výrobca značkou CE. Nezávislý certifikát je poistka navyše: to isté, čo tvrdí výrobca, zmeral niekto, kto na predaji nezarába.

Prečo je na certifikáte iný názov firmy než na krabici?

Firma uvedená na krabici a továreň, ktorá nabíjačku vyrába, často nie sú totožné. Držiteľom certifikátu je potom továreň a model v ňom má továrenské označenie. Rozhoduje, či sa model z certifikátu zhoduje s tým, ktorý výrobca uvádza vo vyhlásení o zhode k vašej nabíjačke.

Platí certifikát navždy?

Nie. Viaže sa na normu v určitom znení a na výrobok v podobe, v akej ho skúšobňa skúšala. Keď sa norma zmení alebo výrobca vymení dôležité súčiastky, výrobok sa má posúdiť znova. Pre bezpečnosť nabíjačiek dnes platí EN 62368-1, ktorá v EÚ od konca roka 2020 nahradila predchádzajúcu normu EN 60950-1.

Musím mať pri powerbanke v lietadle doklad o skúškach?

Nie. Cestujúci nič nedokladá. Skúškami UN 38.3 musí prejsť aj typ batérie, ktorú veziete so sebou, to však zabezpečuje výrobca. Vás sa týka kapacita vo watthodinách, počet powerbánk, to, kde ich veziete, a či ich smiete na palube používať a nabíjať. Aktuálne pravidlá pre powerbanky v kabíne sme zhrnuli v článku o technológii Semi-Solid State.

Čo robiť, keď nabíjačke neverím?

Nabíjačku, ktorá sa nadmerne zahrieva, zapácha spáleninou alebo má poškodený kryt, prestaňte používať. Nebezpečné výrobky, ktoré úrady v EÚ stiahli z trhu, sa dajú dohľadať v európskom systéme Safety Gate a podozrivý výrobok môžete nahlásiť Slovenskej obchodnej inšpekcii.

Vysvetlivky pojmov

• TÜV (Technischer Überwachungsverein) – skupina nezávislých skúšobných a certifikačných spoločností s koreňmi v Nemecku a Rakúsku, napríklad TÜV Rheinland, TÜV SÜD alebo TÜV NORD. Každá vydáva vlastné certifikáty a vedie vlastnú databázu.
• Značka CE – povinné označenie elektroniky a ďalších výrobkov, pre ktoré ho vyžadujú predpisy EÚ. Výrobca ním na vlastnú zodpovednosť vyhlasuje, že výrobok spĺňa všetky predpisy EÚ, ktoré sa naň vzťahujú. Nejde o certifikát ani o známku kvality.
• EÚ vyhlásenie o zhode – dokument, v ktorom výrobca uvádza, ktorým predpisom a normám výrobok zodpovedá. Je podkladom pre značku CE.
• EN 62368-1 – európska norma pre bezpečnosť audiovizuálnej a IT techniky vrátane nabíjačiek. Hodnotí riziko úrazu elektrickým prúdom, požiaru a popálenia, a to aj pri poruche.
• EMC (elektromagnetická kompatibilita) – schopnosť zariadenia nerušiť okolie viac, než dovoľujú normy, a zároveň zniesť bežné rušenie zo siete aj z okolia.
• Typová skúška – skúška vzorky, ktorá zastupuje celý model. Potvrdzuje, že model normu spĺňa, o jednotlivých vyrobených kusoch nič nehovorí.
• Značka GS (Geprüfte Sicherheit) – nemecká dobrovoľná skúšobná značka s oporou v zákone. Skúšobňa ju udeľuje po typovej skúške a previerke výroby, a to najviac na päť rokov.
• ISO 9001 – medzinárodná norma pre systém manažérstva kvality. Certifikát podľa nej hodnotí procesy firmy, nie bezpečnosť konkrétneho výrobku.
• RoHS – európska smernica, ktorá v elektronike obmedzuje nebezpečné látky, napríklad olovo, ortuť alebo kadmium.
• UN 38.3 – sada skúšok lítiových článkov a batérií na bezpečnú prepravu: nízky tlak, teplota, vibrácie, otrasy, vonkajší skrat, náraz, prebíjanie a nútené vybitie.

Zdroje a referencie

• Modrá príručka na vykonávanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa výrobkov 2022 (Európska komisia)
• Smernica 2014/35/EÚ o elektrickom zariadení určenom na používanie v rámci určitých limitov napätia
• Smernica 2014/30/EÚ o elektromagnetickej kompatibilite
• Zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
• Certipedia (databáza certifikátov TÜV Rheinland)
• ISO: Certification
• Safety Gate (európsky systém varovania pred nebezpečnými výrobkami)